Kostol

           Z najstarších  kultúrno - historických pamiatok sa zachoval rímsko-katolícky barokový kostol Sv. Štefana Kráľa s ochranným múrom a barokovou zvonicou z 18. storočia. Základný kameň bol položený 13. augusta 1668 so súhlasom Juraja Szelepcsényiho, ostrihomského arcibiskupa a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Dostavaný bol v roku 1673 z kameňa a tehál. Vysvätený bol 15. augusta 1678. V čase vizitácie mal kostol 3 zvony, ktoré sa však nezachovali. Zasvätený bol Svätému Štefanovi kráľovi uhorskému, skrze jágerského biskupa Ferdinanda Pálffyho. Kostol je stavaný v románskom slohu. Pri vstupe do kostola je v popredí pekný veľký oltár hojne vyzdobený rezbárskymi prácami. Na oltári sa vyníma obraz sv. Štefana a nad ním Nanebovzatie Panny Márie od maliara Františka Malovaného z Malaciek. Pozornosť pútajú aj sochy sv. Ladislava a Imricha. Krásu kostola zvýrazňujú i freskomaľby najsv. Trojice a štyroch evanielistov. Po bokoch sú dva bočné oltáre, vpravo oltár Božské srdce a vľavo oltár Panny Márie Lurdskej. Kostolná veža je obecná.       

       

                                    

                Obec patrila spočiatku pod faru Sološnickú až do roku 1682 kedy prišiel prvý duchovný Pavel Dubnic, rodák z Gajar a pôsobil tu až do svojej smrti v roku 1695. Od tohto roku je pán farár Ján Nyakazhazí až do roku 1699.

V rokoch 1699 až 1705 bola fara neobsadená a zastupoval pán farár zo Sološnice. V roku 1705 nastúpil pán farár Andrej Čermák, ktorý dal postaviť pri kostole dve kaplnky. Jedna k úcte Matke Božej sedembolestnej (vpravo) a druhá k úcte Sv. Františkovi Xaverskému (vľavo). Okolo kostola dal vysadiť stromy, z ktorých niektoré sú podnes (pri zastávke SAD).

              

 Kaplnky pri kostole: vľavo Františka Xaverského, vpravo Sedembolostnej Panny Márie

 

Andreja Čermáka v roku 1750 vystriedal Ján Bucsics. V roku 1717 dal postaviť Andrej Chvála – majiteľ mlyna kaplnku pri Sološnickej ceste (obr. č. 17). Kaplnka bola spočiatku drevená a po viacerých úpravách a rekonštrukciách došla až k dnešnej podobe. Posledné úpravy boli vykonané v rokoch 1913, 1958 a 1990. Kaplnka sa volá „Kaplnka umučenia“.V kaplnke je oltár s obrazom Krista s krížom a dva svietniky. Okolo kaplnky smerom k potoku (Kirchhof dnes Kerchov) bol cintorín. V rokoch 1750 až 1780 sa vystriedalo viac duchovných a to Ján Bucsics, Valerianus Schleipen, Luvít Linhart, Šimon Dobrovodský, Jeremiáš (františkár), Štefan Behányi, Mikuláš Balgovič (Batyovics) z Gajár (dal vystaviť vonkajší vchod na chórus), Ján Mráz, Pavol Križan a Martin Notný. V roku 1780 nastúpil duchovný Juraj Renko. Podľa farskej kroniky bol na ohradnom múre nápis o existencii cintorína okolo kostola z roku 1780. V období roku 1782  panovali zlé  mravy, klamstvo, podvody,  nespravodlivosť  a  všeobecná nemravnosť. V roku 1784 bol kostol a fara obnovená, sochy pozlátené a o rok neskôr v roku 1785 bola ku kostolu pristavaná sakristia (stavbu realizoval knieža Karol Pálffy) a oltár sa posunul až dozadu. Obnovy pokračovali i v roku 1786 a to kazatelňou. Na ceste do Malaciek dal Ján Ivan postaviť kríž. Kríž bol postavený aj na hornom konci oproti obchodu. Na cintoríne okolo fary sa v roku 1787 prestalo pochovávať. Otvoril sa nový cintorín, na ktorom sa pochováva dodnes. Prvý cintorín  bol okolo kostola, no slúžil zrejme na pochovávanie farárov. Pri kaplnke sv. Františka Xaverského stojí kríž na hrobe farára Juraja Renka. V roku 1789 prišiel do obce knieža primáš a kardinál Batthyányi, aby previedol

kanonickú visitáciu, ktorá je platná dodnes a zápis je uložený na fare.

Dňa 20. augusta 1790 bol osadený nový organ s 8 mutáciami (stál 300 zlotých a postavil ho Valentin Arnold). V roku 1792 bol organ opatrený pedálom. V roku 1796 bol postavený Adamom Nízkym kríž pri mlyne na Tančibokoch. V roku 1803 bol slúžnym Ján Stermenský a richtárom Jozef Tančibok, ktorí dali do užívania obecnú krčmu prvému židovi menom Michael Krienhuht. Zaujímavé pritom však je, že podľa záznamu z Bátthyányiovskej vizitácie sa už spomínajú farníci, medzi ktorých patrilo aj 12 dospelých židov a 10 detí do 15 rokov. V roku 1810 pri veľkej výchrici spadol z kostolnej veže kovový glóbus s krížom. V októbri roku 1811 bola opravená kostolná veža a bol na ňu osadený nový glóbus a kríž (glóbus stál 200 zlotých a zlatník 240  zlotých). V roku 1833 bol vystavaný kríž na Kalvárii (obr. č. 19) a v tomto roku zomrel i duchovný Juraj Renko, ktorý je pochovaný za múrmi vedľa kostola pri kaplnke Františka Xaverského. Po jeho smrti sa stal farárom Ludovit Hazucha, ktorý zomrel na choleru v roku 1855 a po ňom Anton Pachman. V roku 1848 bola fara od základov prestavaná do dnešnej podoby, mimo prístavby v zadnej časti z roku 1975až 79.

Roku 1867 nastúpil farár Ján Laicha, ktorý zaopatril zvon na vežu. Od roku 1874 bol farárom Ján Novák, ktorého v roku 1878 vystriedal farár Alfonz Bernkopf. V roku 1875 bol cintorín rozšírený o 800 siah.

Farár Bernkopf dal v roku 1885 obnoviť kostolnú hrobku, ktorá vedie k hlavnému oltáru. Turci okupovali tento kraj v rokoch 1788 až 1789 a naši ľudia sa pred nimi ukrývali za múrami hradby, alebo vo vode a palaší do Obrázok č. 19 - Kríže na Kalvárii   ktorého sa turci na koňoch aj pešo báli ísť, lebo by sa prepadli. Od roku 1885 bol farárom Ján Trubínyi, ktorého v roku 1890 vystriedal farár Rudolf Kocúrek a pôsobil tu 22 rokov. V roku 1890 boli na Kalvárii postavené ďalšie dva kríže .